V prvom rade vás musím upozorniť na to, že vás tento článok vôbec nebude zaujímať (áno, toto sa robí, aby vás zaujímať začal).

Ono je to tak

Človek píše na blog články o novinkách zo sveta online marketingu a dlho bol naším najčítanejším článkom ten o firemnej lyžovačke na Makove. Niekedy potom ho predbehol ten s návodom na vymazanie histórie vyhľadávania na Facebooku.

Ale poďme k veci, nech sa nezačnete nudiť

Tento článok je o našom neformálnom firemnom výlete do Krakowa. Ak dychtíte po článku edukačnom, vyberte si, prosím, iný z našej blogovej série (čo sa týka spätných odkazov na vlastný web, sľubujem, že toto bol posledný). Keby bolo po mojom, tak si tento článok nikdy neprečítate, lebo by som ho nikdy nenapísala. Ale niekde v ošiali tešenia sa pred výletom, počas vybavovania dovolenky pre 5 zamestnancov, niekto sľúbil, že ak nás vedenie pustí, tak o tom Krakowe napíšeme článok.

Deň prvý

Po zastávke v Ivanke, Trnave a Martine, kde sme u Hurtovcov „vyžrali“ (odpustite mi túto expresivitu, ale áno) všetky krémeše (tu bude v budúcnosti preklik na veľmi pekný web od GoUPu s veľmi peknými tortami od tety Hurtovej) sme úspešne zahájili krakowskú objemovku, nasadli do autíčka od AVISu a vydali sa na sever.

Večer úspešne zaparkujeme AVIS dodávku (áno, AVIS bude kľúčové slovo) v Krakowe a šesť hlávok zložíme na troch poschodových posteliach v Hosteli Orange. Vŕzgajúce schody a vŕzgajúce drevené podlahy. A stropy také, že ledva dovidíš hore (preháňam, ale vysoké). Fajčiareň je na schodisku a škoda, že akurát menili staré okná za nové. Pokazili atmosféru. Večer navštívime socialistický bar s ústretovým dídžejom a prázdnym parketom, a tu by som s opisom udalostí pomaly prešla na deň druhý.

Deň druhý

Je ráno. Nikto neurobil chlebík vo vajíčku. Hľadáme teda raňajky v meste. Kazimierz – plac Nowy – Club Alchemia – a láska na prvý pohľad. Všetci uznávame, že je umenie uvariť vajíčko na tvrdo-riedky štýl (tzv. hniličku) a po palacinkách za 12 zlotých vibrujeme ešte pol hodinu sacharidovým vzrušením. Naozaj.

Všetci, ktorí ste niekedy chceli urobiť toto:

Tak v Alchemii  sa to dá:

Na susednom trhovisku sme zistili, že všetko stojí šterdíšti (czterdzieści) = 40 zlotých a automaticky sa toto slovo stáva oficiálnym prívlastkom nášho výletu.

Po piatich rokoch štúdia geografie by bola hanba neurobiť mapku:

Ak budete mať príležitosť, tak do Krakowa choďte. Na Rynek Główny (Hlavnom námestí) sa pridajte ku skupinke ľudí pri tete s vlajkou, ona bude ukecaná a povodí vás kade tade. Máte tak free tour na vybranú tému a okrem štúdia interiérového dizajnu miestnych barov budete vedieť aj niečo múdre o histórii mesta. My sme si vybrali Jewish Krakow Tour a presne tak, ako to povedala (mama) Saška, napriek tomu, že je Krakow pekný, akoby tam na pozadí toho všetkého viselo niečo smutné. Ale veď uvidíte.

Keď majú po celom dni behania upršaným mestom ôsmi zo šiestich mokré nohy (alebo všetko ostatné), je čas navštíviť miestny sklep a kúpiť víno. Bude sa variť. Na večeru sa variť nebude. Na večeru budú zapiekanky s brusnicovým džemom – na Kazimierzi (viď mapka vyššie). Odporúča ich šterdíšti desať z desiatich Oliverov.

Zvyšok večera pracujeme pre GoUP. Naozaj.

Deň tretí

Ale ten chleba s vajíčkom už na raňajky bude. Po raňajkách musí byť kávička v Singer bare na Kazimierzi (terasa zo stolov so šijacími strojmi a soboty sa tancuje na stoloch napr. na balkánsku muzičku – o tom sme, bohužiaľ, iba počuli). Po kávičke hor sa pre naše AVIS autíčko a ide sa do soľnej bane vo Wieliczke. Áno, keď sa povie baňa, tak to moc sexy neznie. Ale už pri desiatom poschodí schádzania pod zeminu sa vám pekne točí hlava. A po šterdíšti? To už sa aj nohy klepú. Všade všetko zo soli a priestory, že:

Keď v útrobách zeme zbadáte skutočných ujov baníkov, je čas ich dobehnúť a pichnúť medzi nich selfie tyčku. Vďaka tomu je naša slovná zásoba bohatšia o druhé univerzálne slovo Krakow tripu – „samojebku“. Ak to v skutočnosti nie je selfie po poľsky, zrúti sa mi svet.

Keď vám v bani pustia videoprojekciu na soľnú stenu a v jednej z X miestností (podzemných priestorov) sa nachádza sieň s kaplnkou, podzemné jazero, kaviareň a v ďalšej sa hrá futbalový zápas pod kryštálovými lustrami, tak si poviete, že tá Wieliczka naozaj patrí na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Keď nás celý čas strašila cesta z bane kvôli miliónu schodov, tak som ešte nevedela, aké pocity budem zažívať cestou na zem vo výťahu.

V neďalekej obci, ktorej meno si už nepamätám, v reštaurácii s konskou tematikou zariadenia rozmýšľame, čo znamenajú mäsové pirohy. Ale milý ujo tam bol, povedali sme si, zjeme aj koňa.

Večer sa rozhodneme využiť spoločnú obývačku. Oliver sa poteší wallpaperu na hostelovom počítači. Zapiekanka 🙂 A tu by som s opisom udalostí pomaly prešla na deň štvrtý.

Deň štvrtý

Keďže sme v Krakowe posledný deň, nedá nám nenajesť sa v Alchemii tak, ako by sme jedli poslednýkrát. Hádajte, kto má v žalúdku kávu, pivo, toasty a palacinky:

A keďže si všetci spájajú Poľsko s krovkami, čo budú tí všetci chcieť, aby ste im doniesli z výletu? Áno, krovky. Cestou domov sa teda zastavíme v Zakopanom (bardzo pekne tam je), aby sme vykúpili všetky krovky v miestnom sklepie. Bardzo milá je aj teta z obsluhy v Karczma Po Zboju, ktorá nám príde na terasku povedať, aby sme sa už išli najesť, lebo to budeme mať studené 🙂 Krufky jej na prvé počutie moc nehovorili, čo trochu naštrbilo moju teóriu o tom, že krovka je synonymom našej Horalky.

Ďakujeme

AVISu za zapožičanie autíčka na náš krakowský výlet 🙂

Nášmu vedeniu ďakujeme za hromadnú dovolenku za účelom šírenia dobrého povedomia, aj za hranicami Slovenska. S GoUP vlajkou sme sa odfotili ráno o desiatej na Mohyle v Ivanke pri Dunaji, keby sa počas výletu s vlajkou náhodou niečo stalo. Nestalo 🙂 Brandingové fotky sú. Sme ochotní ich ukázať za ďalšiu hromadnú dovolenku dňa 12. februára 2016 (ideme do Budapešti).